Stolný tenis som si ako vážny šport začal všímať až v 7. triede ZŠ na lyžiarskom tábore, pričom dovtedy som žiadne športové aktivity natoľko vážne neprejavoval(okrem športu na dvore ako je futbal,basketbal,...). Tento rýchly šport ma z ničoho nič pochytil ako droga - čím viac som hral a hrám, tým viac ma to baví.
Začal som kde inde ako na dvore. Tam som dosiahol svoj prvotný úspech: "majster dvora". Neskôr som však už potreboval iných, lepších súperov a preto som začal navštevovať pre mňa známy klub Saleziánov, kde som sa začal "oťukávať". Tam som získal svoj druhý triumf - 2. miesto v jednotlivcoch na miestnom turnaji a neskôr sa mi dokonca podarilo maximum - zvíťaziť na "Troch kráľov". Po tomto úspechu som si zvážil, že ak chcem byť profesionálom a mať k dispozícii stále lepších súperov, tak sa musím prihlásiť do lokálneho stolnotenisového klubu.
Moje prvé kroky
zašli do známeho oddielu Lokomotíva Košice
, kde som sa dva roky učil hrať. Ako prvé som musel zmeniť zlé návyky z
amatérskej súťaže - vidličkovité držanie rakety(štýl "VPN") na správne držanie, pohyb za
stolom ako aj učiť sa nové údery. Keďže som po dvoch rokoch už pomaly dosahoval úroveň
spoluhráčov, ktorí už hrali súťažne a tréner ma nedával hrať súťažne z dôvodu, že som vraj na
to v 14 rokoch už príliš starý, rozhodol som sa, že nemá zmysel ďalej trénovať za niekoho, za
koho nebudem môcť hrať a preto to radšej skúsim inde(samozrejme, že som sa najprv uistil, že
sa bude dať prestúpiť do iného oddielu).
Môj druhý a zatiaľ
aj terajší oddiel sú Spoje
Košice
, kde trénujem od roku 1994. Situácia s mojou
"perspektívou príliš starého hráča" sa zdala byť rovnaká, lebo aj v tomto oddieli sa
našiel kopec vekovo mladších, ale kvalitou hry a počtom tréningov starších hráčov. Avšak
prístup trénera bol lepší a hral som s hráčmi, s ktorými som sa mohol iba zlepšiť a mali dobré
meno.
Mne to však nestačilo. Chcel som rýchle dobehnúť "stratené neodtrénované roky". Preto som si podal inzerát: "Hľadám partnera na stolný tenis.". Ani neviem ako a podarilo sa. Istý p.Hlebaško zo sídl. nad Jazerom mi zavolal a povedal, že chce založiť oddiel a preto by chcel vidieť, čo je vo mne. Samozrejme, že som chcel využiť svoju šancu a tak som s radosťou išiel za ním na tréning a vtedy sa to začalo! Konečne som už aj ja mohol normálne súťažiť - hrať mestkú súťaž neregistrovaných, tzv. "miniligu" , zúžitkovať tréning a získavať pri tom dôležité zápasové skúsenosti. Všetkým, ktorí ma vtedy viedli chcem aj touto cestou úprimne poďakovať. Dalo mi to nový zmysel a chuť trénovať. Miniligu som popri tréningoch na Spojoch hral v rokoch 1995-96 a '98, ktorá mi dala výborný stolnotenisový základ: umenie podržať loptu na stole, taktiku, súdržnosť v družstve a hlavne nekonečnú bojovnosť. Bola pre mňa ideálna aj preto, lebo ju hrávajú muži vo veku od 15-70 rokov a preto nikto nemôže mať komplex "príliš starého".
Momentálne som stále
hráčom TJ STO Spoje Košice a podávam výkony porovnateľné s výkonmi spoluhráčov béčka. Hrával som
4. ligu (mestkú registrovanú súťaž), kde sa mi podarilo na 99% presadiť(1 prehra za pol sezóny,
2. v celkovej úspešnosti s počtom výhier). Od roku 1999 som vďaka nášmu oddielu dostal šancu
hrať aj krajskú súťaž (3.ligu), ktorú hrám dodnes, zatiaľ síce len s "dokonale" priemernou úspešnosťou.
Ak Boh dá a bude sa mi dariť, verím, že to dotiahnem ešte vyššie -:) Ťažkú skúšku hrať v 1.lige som dostal
už 2x v dvojkole proti Krupine a Žiline-Radoli, a zase Krupine a Tvrdošínu-Nižnej, avšak bezúspešne, pretože
zatiaľ som neprelomil jej výkonnostné hranice.
Moje aktivity o spopulárnenie a zviditeľnenie stolného tenisu spočívali v pravidelnom
prispievaní výsledkov súťaží a komentára do Košického večera, Korzára, Športexpresu, vytváraní týchto
stránok a v roku 2002-03 som bol zvolený do funkcie predsedu ŠTK STO KE. Dnes hrávam všade kde som vítaný
samozrejme podľa časových možností, najčastejšie v domácich Spojoch, ale aj na tréningoch Stadexu, niekedy
ma vídať aj na tréningoch športového gymnázia 
(namiesto nudných prednášok, trénerom je tam náš p.tréner Egon Král)
alebo na Južnej fare(športové stredisko pri nemocnici L.Pasteura). Každému kto
mi dovolí zahrať si aj touto cestou ďakujem :)
